Richard L. Kramár (* 1995) je básník, divadelník, romantik a milovník fauny a flóry. Studoval režii, dramaturgii a pedagogiku a od února 2021 je vlastníkem osvědčení o státní zkoušce z českého jazyka, při které prospěl s vyznamenáním. Pracuje jako sociální pracovník, lektor a strakatý kocourek. Je zakládajícím členem spolku Slovakitsch (s Dominik Styk), Budoucí tvůrčí skupina (s Tereza Černohorská a kol.), společnosti Filthy Swine Productions (s Evelyn Benčičová), konceptuální buňky Lucka a Helča robí divadlo (s Helena Mustakallio), souboru Podbábky (kol.), a kapely Púčik (s Kino Peklo).
Debutoval básnickou sbírkou Štuchanie do medúz (2017, Spolek přátel Psího Vína) a v létě 2021 mu vyšla sbírka Úchopový Inštinkt v nakladatelství OZ Brak. Uvedené básně jsou ze sbírky Úchopový Inštinkt a z rukopisu Borderline (s Marie Feryna).
(Foto: Soňa Maletz)
Felt cute might delete later I.
ber, vĺčko, však ty to zaplatíš raz kožou!
ženy stejně jako postmoderna
nemají cit pro historii
a moje telo je Todesbiwak
z ktorého povediem úspešný prvovýstup
ešte pred svitaním
pripnutý so mnou na jednom lane
que sound
Eine Alpensinfonie, Op. 64, TrV 233, Vision:
a celou dobu jsem k tomu chtěl dopsat
že pokud to nemá érotický podtext
tak mě to vlastně vůbec nemůže zajímat
Kontra
vedľa seba
polož: slák
a
smyčec
achillea millefolium a myší chvost
Francúzi stavajú zľava
Taliani sprava
a katedrála má nakoniec uprostred fugu
je to tak meter a pol
(potiaľto sme to my)
posledné slová:
„mám vám čo povedať
ale nie teraz“
tak rezonuje ilosrdenstvo
cez seba
prelož:
zhodu slov
pre krásnu ženu
a biely chlieb
výmena na moste
musí prebehnúť s istotou
nájdi si svetlo
a zostaň tam
Still WET II.
I znowu jestem ‘na scenie’
proti všem kteří mohou přijít
soprán
ale właściwie to nie ‘na scenie’,
a na granicy ––– úplné a veřejné
so všetkými dvanástimi recitatívmi
plně přiznávám – já se přiznávám!
že dozajtra moje telo možno zhorí do tla
ale vždy radšej „zpívej píčou“ než „ja som“
v zlomoch medzi hlasovými polohami
ti popravím posteľ
kde sa stočíš do klbôčka ako mačka na prasknutej kosti
orthodoxy is a luxury we can’t afford
dýcham – počujem tvoj dych
Kripel
chrbtica je os
ktorú musí každá kultúra
nejako pojednať
vypadla som
z podberáka
jemu nedovolili ryby chytať
ani ukladať
veci ktoré sú si podobné
v prírode narastú
podobné
Harness I.
kameňom úrazu bol Ondřej ako studeným nožom debilne zakrojiť do čokoládovej polevy
n-d-ř sieť puklín namiesto poddaj sa ladne a odhaľ lákavé vrstvy mojej čepeli chýbala vrelosť
šmodrchám nechcený eufemizmus a vybavujem si ucho opreté o tvoju kľúčnu kosť
keď veškerú oddanosť som narval do religiózneho opakovania mantry
řeřicha křupky chřest v hlbokej viere že it happens to a lot of guys and its not a big deal
a akokoľvek suverénne si dnes pripínam tú prekliatu spoluhlásku
cítim v nej len heimat a vyviklat a harness sa zadiera do bokov
haha
pozeral som lesbické porno
a rozplakal som sa
Špás
nikomu nenanútiš slovo „kučierka“
ale na druhej strane môžeš
všetko môžeš
päť dní krvácať a nechcípnuť
a zožať nedôveru
prihlásiť sa a povedať
pardón
by bolo čím ďalej tým trápnejšie
a
ale na ale na ale
aj ty si si zvykol na nás
popieraním sa aj tak stáva len jasnejšou
nosné štruktúry po odhalení
naberajú šialené akcenty
existuje divák
ktorý sa vyžíva v spovedi
čo by si sa obhajoval
keď sa môžeš producírovať
kontrolovať kult obskúrnosti
ako zberateľský kúsok si určiť cenu
vo väzkom tichu za verejnou osobou
môže prebehnúť asimilačný zázrak
tvoj ľavý vaječník nikto nevidel už roky
čakáš
že budú pohltené aj iné charakteristiky
čakáš na návrat do času pred zradou
„Ďakujeme vám! Verte nám,
že bez vás by sme to nikdy nedokázali.“
Prečo
píšem ženský hlas
spoza ucha jej vyťahujem kvetinu zo záhrenia vtáčka a ona sa musí chichotať sladko
pretože dejiny vytvára sila osobnosti a udalosti sa len prispôsobujú vôli génia
pozor!
steblá trávy sa pokorne ohnú
on je přátelský a pije pivo!
diskrétne si slintnem do kroku
píšem ženský hlas
pozor si nedá Anička dušička corps sans organes
nič
nemusí nič nechce nebolí ju srdce nevidí nevie doma zhola o ničom
visí na mne že na nej visím a ja visím že visí ona
zwei Marionetten gut und nicht-so-gut
háčik je však v tom že zákon nedefinuje čo sa rozumie pod pojmom
„lekársky posudok o zmene pohlavia osoby“
jazyk mluvící o těle se náhle odvrací od vnitřku a jeho mechanismů a vytváří nové rádoby nevinné
teprve popisované tělo které již není dosažitelné na pitevním stole – som pravý muž
a pravý muž je bábkar ostentatívne zatýkaný obviňovaný zo spolupráce s diablom
nie za objekt čo sa sám od seba pohne
ale za objekt čo sám od seba prehovorí
náš single bude hit
duch-duša-dych
môj ženský hlas vám mrdá na zvrchovanosť národa
polibte mi B-side slovutná poroto
ja som si čižmičky nezarosil
Ph-ph 0.
ramená sa nikdy nenarovnajú hrubou silou ale kde treba
začrieť v kostrči vylomený zámok zarígľovaný zeleným drôtikom
hrká, keď sa pýtam zeme, či sa jej páči ako
na ňu došlapujem, provisorium etcetera etcetera a
pozerajú na mňa
dupocú
ako zlostné deti na výlete za mestom
a kričia:
je nám tu zima
prší
chceme ísť už domov
zaklínený v liminále obraciam hlavu nežne vbok a vravím im:
musíš být jako Japonec v řece!
potrebujem sa porozhliadnuť
horizont Prahy je posvátný!
potrebujem sa porozhliadnuť
ramená sa nikdy nenarovnajú hrubou silou ale kde treba
pri tebe trebárs
look mum
we pass
hrká, keď sa pýtam zeme, či sa jej páči ako
budem súmerný vo svojom svete
ako dvaja chlapi, čo žerú mäso
provisorium etcetera etcetera
Řeknou že neumíte udělat konec
založiť si:
francuzák
je francúzsky kľúč
nie bozk
necvaknúť vypínačom
predchádza skratu
ale vskutku čisto formálne
pragmatik kontempluje samovraždu:
„Boha, vypadnite už.“
„Ešte im trochu zablikaj.“
veľký bozk
som nikdy
nepochopil