Michaela Velčková (*1981 v Trenčíně) píše básně a povídky. Pracovala jako fundraiser, produkční, redaktorka, podílela se na organizaci literárních a kulturních akcí. V současné době pracuje jako projektový manažer na volné noze. Spolupracuje například s vydavatelstvím Absynt, Národním filmovým archivem nebo Jadernou a fyzikálně inženýrskou fakultou ČVUT.
I.
vezieme sa na vlnách
aby sa loď neprevrátila
zabárame veslo hlboko do vody
nachádzame sa na plytčine
a nie je isté či pádlujeme vodou
alebo sa len odrážame odo dna
márne hľadáme kde v skutočnosti
stoja tie objekty
ktoré sa odzrkadľujú na hladine
II.
hrady ktoré sme postavili
začína pomaly podmývať príliv
z perín ešte sála
teplo a pach
nad posteľou sa vznáša ľahká para
ako nad hrncom s polievkou
hučanie rýchlovarnej konvice a splachovača
zadáva pokyny k novým
úlohám a plánom
aby sme nemuseli riešiť tie svoje
zostávame v medzipriestore časovej slučky
držíme sa v inom časovom pásme
kde je ešte len včera
III.
kmitáme nohami
držíme sa bójok
vyhliadame kedy je čas vyraziť
kedy bude na breh bližšie
než sa zdalo predtým
na hladine sa nečrtajú
žiadne žraločie plutvy
aj keď ich tam neustále vidíme
v rádiu hlásia
že sa podpísala
dohoda o otvorenom nebi
IV.
vtesnať do dňa
aspoň nejaký význam
niečo čo sa dá zapamätať
alebo stojí za to zabudnúť
pozerať na strop
na šmuhu po zabitom komárovi
premýšľať
kto v tom fľaku má
svoju krv
V.
dnes sa to neblyští
dnes to neprúdi
malo by sa to trepotať
ale len hnilobne stojí ako
voda v zapchatom odtoku
naštrbené ozubené koliesko
nedolieha ku zbytku mechanizmu
obklopuje nás márnosť
ako ťažký pach izby
ktorá nejde vyvetrať
cez okno vidieť
spľasnutý nafukovací bazén
vyhodený pred kontajnerom
leží v pozícií
akoby na niečo čakal
že sa ešte niečo stane
VI.
deje sa to v tempe
deje sa to v krokoch
pot sa rinie po pokožke
nohy sa zabárajú do ťažkého piesku
v žilách vibruje vzrušenie a únava
v zornom poli sa črtá
niečo nesmierne
už sme na dosah
už len pár metrov
vyzliecť sa donaha
nadýchnuť
a vrhnúť sa do vĺn
Panthalassy
VII.
nedovidím
kam to dopadá
zívaním odkrývame plomby
malým prienikom mandlí
sa dá dovidieť až k jadru
presvitá odtiaľ farba
akoby neustála trvala zlatá hodinka
neuvoľnilo sa dostatok energie
aby došlo ku chemickej reakcii
na nebi zostávajú len prázdne body
po svetliciach
ktoré nevybuchli
VIII.
nevychádzame von
v rovnaký čas
neprechádzame po rovnakých trasách
míňame sa plánovane a premyslene
ako metličky šľahača
aby nikdy nedošlo ku skratu
to čo si chceme povedať
sa kopí ako odpad
pred preplnenými smetiakmi
veci ktorých význam už sa stal
čakajú kedy tomu všetkému
bude koniec
dal by sa z nich postaviť príbeh
alebo hrad