Slovenská básnířka Mirka Ábelová (* 1985) připravuje novou sbírku a Nedělní chvilka poezieCZ z ní přináší ukázky. Sbírka vzniká díky tvůrčímu stipendiu Fondu na podporu umění a bude se jmenovat Dom. Půjde o pátou knihu této poetky. Více o autorce si můžete přečíst třeba zde: Mirka Ábelová na sk.wikipedia.org. Řadu ukázek z předchozí tvorby Mirky Ábelová najdete také na naší stránce, jelikož jde o básnířku našemu webu blízkou, která mimo jiné také edituje a uvádí na Rádiu_FM bratrský pořad Nedeľná chvíľka poézie_FM.
(Foto: Tatiana Hromadová)
0.
medzi palec a ukazovák
uchop hlavu mestského človeka
zdvihni strechu paneláku
figúrku prenes
ponad diaľnicu
míňaj benzínové pumpy, polia, fabriku
skládku i strelnicu
mesto olejová škvrna na kaluži
mesto kaluž v hlave
škvrna na tričku
hýri nocami
polož panáka na pozemok
rozhlohy štyri áre
v obci s počtom xy obyvateľov
plus tri a jeden pes
sleduj, čo sa bude diať
medzi palec a ukazovák
uchop hlavu mestského človeka
opatrne
neodtrhni ju
1.
zatiaľ je to iba prízrak
z vnútronej strany
viečok
môže byť sklenený
bez okien
môže mať penovú strechu
fialové okenice
nemusí mať žiadne okná
ani dvere
čoskoro ho
tehlu
po
tehle
kvapku potu
po kvapke
záder po zádere
postaví
iba pre teba
ukrajinský robotník
s pečiatkou
bratislavského developpera
ty si splodil
zasadíš
2.
auto zabrzdí uprostred poľa
cesta už je
aj kruhový objazd
vystúpia muž a žena
pole je konský cintorín
žena má strach
na koňoch jazdila
nechce na nich bývať
muž na koni nikdy nesedel
bude zaujíjmavé
mať na koni svoj hrad
3.
žena hovorí
toto nie je ekologické
stavať na ornej pôde
muž súhlasí
zámer je jasný
stavať sa bude
stavebná firma
nesleduje kampane ochranárskych združení
jej majitelia
si kúpia paradajky zo španielska
dozreté v kamióne
avokádo si dajú priamo v mexiku
počas dovolenky
muž a žena
nesúhlasia so zámerom
paradajky kúpia rovnaké
avokádo si odpustia
aspoň načas
nakoniec sa zhodnú
že orná pôda
bude dobrým podkladom
pre vlastné paradajky na záhrade
4.
čo pre nas znamenajú domovy
čo pre ne znamenáme my
čo z nich robí nás
a čo sme my
kde je doma
a kedy to je
odkedy
na ako dlho
kto všetko má doma
kto nie
5.
na poli poletuje šúpolie z kukurice
žena vyberá telefón
točí si slow motion
lietajúceho šúpolia
na horor nemyslí
keď odloží telefón
všimne si kŕdle vrabcov
lietajú tam
kde bude o rok stáť dom
myslíš
že to sú tie isté vrabce
ktoré nám raz budú lietať na záhrade?
pýta sa manžela
pochybujem
hovorí
on
nemajú dlhú životnosť
6.
stojíš pred základmi vlastného domu
ktoré postavili iní ľudia
je noc
dieťa v aute tíško dýcha
snažíš sa začuť
šťastné hlasy v záhrade
vás o pár rokov
kosačku v jedno sobotné ráno
psí brechot a výkriky gól
cesta v čase
21. 10. 2015
kam prídeme
21. 10. 2025
7.
v hosťovskej na zemi je veľa špakov
fľaška od kofoly
rolka toaletného papiera
netuší prečo
nepredstavuje si
je to ešte hrubá stavba
prenáša dieťa na rukách do domu
ukazuje mu prízemie
záchod
tu bude obývačka
kuchyňa
vidíš ten výhľad
aspoň rok bude takýto
kým ho zničia ďalšie domy
dieťa berie do ruky dlhý klinec
obzerá si ho
zaujal ho viac
pomaly prechádza k lopate
nad umývadlom bude okno
vynáša dieťa hore schodmi
a tu
bude tvoja izba
hovorí
hneď vedľa našej
položí dieťa na zem
dieťa berie do ruky ďalší dlhý klinec
sadá si na dlážku
rozhliadne sa dookola a povie
doma
- odbočka -
spomínam si
ako sme prvýkrát videli auto s klimatizáciou
boli sme ďaleko od domu
chvíľku po revolúcii
smerovali sme na Cote d azur
Favorit mojich rodičov
spotene fučal uprostred križovatky
v monte carle
zastavili vedľa nás
mali zavreté okná
žena kožuch a trblietavé šperky
muž cigaru a oblek
dívala som sa na ten prízrak
a nerozumela
ako sa
môžeme v aute tak potiť
a oni mrznúť
studená vojna sa skončila
8.
pole za domom zaliala vlčia krv
dieťa sa spokojne hrá
na ešte stále cudzom pozemku
za ešte stále cudzím domom
na rozprávky o oslepnutí neverí
odovzdávame vzorce
tento som si nechala
cítim ako starnem s vlčím makom
cítim
starnem
som pokojná
jediné čo chcem
je pozorovať
ešte chvíľu
(byť)
vlčí mak
prišiel muž
hnevá sa že ešte píšem
je pol druhej
musím končiť
9.
dedina má železničné priecestie
vlak chodí každú hodinu
cesta do hlavného mesta trvá zhruba dvadsať minút
na priecestí červená
šťastie
nešťastie
láska
list
aj v 50ke odratúva detské riekanky
čo ti vyjde
to bude
keď vyjde nešťastie
priráta rušeň
a hneď ca síti lepšie
10.
v našom dome rastie teplota
vo vaniach umývadlách toaletách
stúpa hladina
hladujú medvede deti sýkorky sršne
miznú celé mestá
strácajú sa kľúče predmety a živočíchy
dusíme sa
v útrobách je však sucho
penetrácia zadrháva
neobrúsenou doskou po dlani
nie je voda
nie je voda
inde jej je veľa
veľa
sucho súš
teplota stúpa
kľúče miznú
vysycháme
horíme
dusíme sa
slová sa kĺžu iba po povrchu
obchádzame sa
kĺžeme po povrchu
slová nas obchádzaju
obchádzame slová
obchádzame skutočný význam
skutočnú pravdu
nechty - špinavé
mizneme spolu s kľúčmi
pritom sami sme kľúčom
k tomu všetkému
11.
potme ležíš pri dieťati
sleduješ
dnes opäť zabudol na tieňové divadlo
bude ho chcieť
s plačom
opäť cez deň
ako vysvetliť javy
zrazu sa prevalí na bok
tvárou k tebe
spiace ťa rukou chytí za rameno
drží
nepustí
nič viac
a nič menej
to je Všetko
12.
sneh napadne toho roku iba jedenkrát
mestský človek zavesí na povalu klobásy
aby vymrzli
na chvíľu zaváha
či sa nezavesiť k nim
potom radšej oblečie dieťaťu oteplovačky
a žene nový kabát
otvorí prednú priehradku v aute
vytiahne zamrznutú minerálku
vyletia konfety
z rozhryzeného euroobalu
a zelenej karty od auta
žena vykríkne
do úst si strčí
krvavý prst
prvé stretnutia
nenápadné začiatky
ako ľad na čelnom skle
ktorý treba oškrabať
ako problém
ktorý treba vyriešiť
13.
vraždíme tehotné
čierne
aj tie so sivými vlasmi
už kruto a neúprosne
bez náznaku ľudskosti
príznačne pre ľudstvo
v našom dome
v našom aute
nie je dosť miesta pre všetkých
sme číhajúca smrť
tú prvú vynášaš za dom
na pole
kam zvykne chodiť mačka
aby ukončila utrpenie
prilepených nožičiek
na silnom lepidle
na tú prvú ešte myslím celý deň
či tam ešte je
či sa ešte hýbe
pri ďalších
ma už len strasie od hnusu
či trpia
tak ako my
keď každé ráno
kontrolujeme pasce
na povale
v aute
v dome
sú plné
a my
každé ráno
takí prázdni
14.
keď synček v noci nevie zaspať
pohladíme ho po vlasoch
a radíme:
počítaj ovečky, miláčik
Keď zaspí
sedíme v obývačke
Počítame mŕtve myši
Zvrátený adventný kalendár
15.
keď sa ma v noci dotýkajú tvoje prsty
nedokážem sa zbaviť pocitu
že po mojom bruchu
cupká myš
16.
mysleli sme si, že nám sa to nemôže stať
že máme silné mačky, zúrivé psy
no stalo sa
vietor a mráz v našich srdciach
im dovolil prísť až sem
osídliť náš priestor
obsadiť nás
naše mysle
pred vstupom do domu sa obzeráme
pred tým než vyjdeme von sa obzeráme
sú všade
obsadili všetky posty
miesta vo vláde
v parlamentných výboroch
špeciálnu aj generálnu prokuratúru
vyššie územné celky
mestá
obce
štátne podniky
sú to vysokoodolné myši
rozmnožujú sa štyri až osemkrát ročne
v jednom vrhu
zvyčajne štyri až deväť mláďat
blížia sa voľby
a rozšírili sa správy
že majú plán
spojiť sa s príbuznými
tam vonku
ich volajú Potkany
toto je vojnový stav
motyky, rýle, vraždené granule, plyn
pasce, čo nezlomia väzy
lepidlá, čo prilepia nožičky
aká bude budúcnosť?
a akí my?
17.
dnes vo sne
som bola čerstvo napadnutý sneh
ponáral si do mňa svoje prsty
a za nechtami sa ti ligotali
kryštáliky ľadu
vyskakovali nám na čelá
bola som aj teplá letná noc
brečtan sa prepletal s klematisom
bola som aj penou na vodnej hladine
a aj zázračným podmorským svetom pod hladinou
bola som ránom
keď sme sa zrazili
a peľ na sekundu
paralyzoval turnikety
opäť som to bola chvíľu ja
na chvíľu slobodná
od nich
a ich malých odporných chvostíkov
18.
obkľúčili nás
okná i dvere sme utesnili vlastným strachom
deti možno navždy uspali
čakáme, čo bude
zostala len láska k sebe
a nenávisť
k nim
19.
dnes ráno vstala
a myslela na walta whitmana
a jeho básne
tak veľmi jej chýbal
dvadsaťosem mladých mužov kope na ulici jarok pre optické káble
dvadsaťosem mladých mužov a všetci takí veselí
dvadsaťosem rokov života ženy krát dva a ešte čosi k tomu a všetky také osamelé
patrí jej pekný dom v obci
kedysi driečna a pekne oblečená skrýva sa za roletami okna
ktorý z tých mladých mužov sa jej páči najviac?
ach, i ten najškaredší z nich je pre ňu prekrásny
kam sa chystáte, pani? lebo vás vidím
tam vedľa nich na ulici koketovať, pýtať sa, či neprídu na koláčik, zostávata však naďalej trčať v izbe
s hlasným výkrikom a smiechom prichádza po ulici dvadsiaty deviaty makač
oni ju nevideli, ale ona ich videla a obdivovala
koža tých mladých mužov sa mokro leskla, z dlhých vlasov im kvapkal pot
po telách stekali pramienky
ale aj neviditeľná ruka hladila ich telá,
chvejivo skĺzla zo spánkov na rebrá
a potom nižšie
mladí muži sa oháňajú lopatami, krompáčmi, ich snedé bruchá sa vzpínajú
k slnku, nepýtajú sa, kto sa ich tak mocne drží,
nevedia, kto tak prudko dýcha, kto sa to v obloku napína a klesá,
netušia, koho postriekali vodnou triešťou
v poháriku zacinkal ľad
štupeľ z fľašky vydal zvuk
na dno už putuje
len trošku
len
dvadsať deväť kvapiek
tak veľmi jej chýbal