Marcela Spiššáková: Azbestové kvetináče

neděle 28. července 2024


Marcela Spiššáková (* 1979) žije v Bratislavě se svojí přítelkyní Lýdií, kočkou Lilly a fenkou Ritou. Píše knižní recenze pro časopis Glosolália a básně.














v tieni


tak som vás všetkých pochovala


kráčam v tieni stromov

po bratislavskom námestí


lížem zmrzlinu

v tieni vašich mŕtvych duší


a cítim sa -

dobre






dedičstvo


zajtra odvezú veci

čo si sem za celý život naznášal


keby s nimi mohli odísť aj všetky pavúky

a tvoj pach


všetky tie haraburdy

sú ťažké 

ako 30 mg mirzatenu pred spaním


žiadne siete

a mŕtve muchy


kričím z výšky

kam tvoje siete nedočiahnu


toto dedičstvo odmietam






kruhy


sledujem pavúka veľkého ako moja dlaň

má natiahnutú sieť u nás na chate v pivnici


všade pavúky

detské nočné mory

nekonečné kruhy


keď sa z tohto života preberiem

niet uspávanky

ktorá by ma vrátila späť






azbestové kvetináče


zo záhrady vyniesli tvoje haraburdy

je teraz ľahšia

pavúky zaliezli


narástla

vznáša sa


aj azbestové kvetináče


niet lepšej metafory

pre tento konkrétny úsek pekla


sú preč

aj tie sú preč


bez záťaže

naozaj –


neodletím preč?






za rohom


som unavená 


ľudia 

vy ma unavujete


stalo sa

že som zostarla

a napriek všetkým predpokladom

a predsudkom

si začínam myslieť


s vami a vďaka vám

a napriek vám


ľudia 

mne je dobre


a keď ma vezieš autom

okolo nedávnej minulosti 


veď je len tu

za rohom


vystieram prostredník


a kričím

fuck you! fuck you! fuck you!


prežila som

všetko som prežila