Lucia Jedinečná Barthová alias taxifahrer_poetry (*1987) je Slovenka z podhůří Nízkých Tater s mezizastávkou v Brně, nyní usazená na moravském venkově. Vystudovaná knihovnice se zálibou v knihách pro děti. Jak sama uvádí, básně píše od té doby, kdy se jí jedna večer vkradla do hlavy a nedovolila jí usnout, což bylo dávno, ještě na základní škole. Knižně jí vyšla povídka Bludičky v hororové antologii Může se to stát i vám. Poezii publikuje na svém blogu a instagramovém profilu.
Oddelenie šestonedelia
Je ako heroínový brloh.
nakukneš sklom
a vidíš ich
s čiernymi kruhmi pod očami
polonahé
vlasy mastné
jazvy a rany
stehná často od krvi.
Závislé.
Je tam teplo
mlieko vonia
a na hrudi pri srdci
spokojne spí droga.
Môj strach
Môj strach smrdí ako nemocničná chodba
ako chýbajúca časť tela
a je sám.
Na všetko.
Môj strach nemá vlasy
a umrie mladý
a zabudne sa naň.
Môj strach je muž, čo bledý a bez sily leží v posteli.
Môj strach je opustenie.
Môj strach škrípe ako skrútené plechy,
ako gumy na mokrej ceste.
Niekedy je mĺkvy ako mŕtve dieťa.
Môj strach je plíživý,
v noci tajne plače do vankúša,
má vyvalené oči
a prasknutú lebku.
Ten pocit
Môj miláčik spí
je leto
natrhal mi slnečnice a nechal mi ich na stole
v pohári s čerstvou vodou.
Jeho mamka ho to naučila
naučila ho plakať a sa nebáť.
Tento deň je ako letné slané kvapky
tam dole na mape
bolesť, že už spí a láska, lebo je tu stále
ten pohľad keď sa nado mnou skláňa
iba nahé modré nebo
na chrbte cítim hlinu a trávu
dýcham teplo a zem.
Ten pocit je ako dívať sa na mača v malinčí
otváram oči, či to nie je iba sen.
Nové Sady
Chcela by som zaspať na Nových Sadoch,
na koľajniciach
schovaných pod zelenou trávou,
ktorá je vlhká, huňatá a mäkká.
Zaspať celá prikrytá tvojou tvárou,
len kvapky rozstriekané do noci
bubnujú, že to nie je sen.
Chcela by som tam ležať každý deň
a každú noc vstávať a láskať prstami steblá
a sedmokrásky
a tak.
A utiecť zakaždým,
keď príde malý vlak,
ktorý by ma inak rozdrvil na kusy.
Všetko
Hľadím do svetla.
Prstami hladím tmu.
Toľko sme toho zažili.
Toľko, že možno aj všetko.
Hľadím pred seba
a hladím si tvár,
a cítim, že je slaná,
cítim ju
a cítim.
Krvavá soľ
do slanej rany,
zlámané srdcia,
čierni vlci
v polnočnej tme
sa vláčim s tulákmi,
za ranného svetla
smútim so žobrákmi
a na pravé poludnie
sa trasiem chladom.
Všetko sme zažili,
všetko to teplé,
všetko sme skúsili,
všetko to pekné,
zaľahlo ladom.
Kruh
Spoznala som život v celej jeho divokosti,
život a smrť,
vznikajúci život,
ukladanie do zeme a branie zo zeme.
Si moje zviera a ja som tvoje.
Sme špinaví
od sadzí a blata,
a čistí od snehu a kvetín.
Strážiš v dlaniach to, z čoho všetko vzniká,
koleso sa točí a zrýchľuje.
sme na ceste dopredu, nikdy nie dozadu,
koleso sa točí a vyzerá ako prázdny kruh,
vstávaš, kráčaš, ukladáš sa k spánku,
vstávaš, bežíš, padáš.
koleso sa točí a točí sa ti hlava,
zorničky sa krútia okolo dokola,
nohy sú silné, krehké, zlomené.
V sne ťa uloví a možno zase pustí,
keď ťa pustí, už to nie je ono,
tak lovíš ty a ulovíš.
A keď mu dáš život,
niečo inde skončí.
Úzkostná
Húkačky
Klaksóny
Sirény
Jebe ti?
Tá spleť výstrah znie ako Velveti
Dnes nie je prvá v mesiaci
dnes nie je asi ani streda
možno len škvrny na mesiaci
alebo mi mrdá
tie ozveny
a dunivé rany na hrudi
počujem ešte hodiny
a už za z toho nezobudím
Verná
Strážim tvoj odraz v sklíčku lucerny
Hľadím z okien do tmy
Hľadám v diaľke blikot
Ktorý sa blíži
Kamenné steny ako tlmiče hluku
Pneumatiky na štrku
Či je leto či je mráz
Vtáky sa zbesilo rozletia na všetky strany
Rozrazia vzduch
Viem, že si to ty už
Že si na ceste a že brzdíš
Že si furt zamilovaný?
Ani suka nemá tak vycibrený sluch.
HOMOSICK
Keď som bola menšia
mladšia
jazdili sme s otcom na neďalekú zjazdovku
a jazdili sme dolu zo zjazdovky
a potom zase hore pomou
dokola
dali sme si jednu pauzu
automatový čaj
a tatranku
a neskôr aj malý rum
(mňam)
otec nám pomohol vyzuť lyžiarky
a vytiahol z batohu vychladené jablko
a to sme zmrznuté zjedli cestou domov.
okolo boli všade kopce
a sneh
a pripadalo mi to normálne
teraz žijem uprostred placky
nikde sa nič nedvíha
žiadne hore a dole dookola hore a dole dookola
ani ten čaj
len panák rumu.
Hovorí sa tomu homesick
ale ja nie som chorá,
mne je skrátka a proste
jednoducho a iba
príšerne
smutno.
Máš tik?
Appka na dieťa
appka na psa
appka na vysávač
chceš mať veci pod kontrolou
mamu máš ďaleko
a otca tiež
muž odchádza a prichádza
chceš poriadok
chceš zmysel
chceš publikum
vyrovnaj knižky v poličke
pozametaj si pred prahom
prach zameť za prah
a hlavne!
omyté lesklé povrchy
a póza s kočíkom v legínach.
Na fotku dieťaťa daj tagy
označkuj si bábo.
Ale poriadne!
Odkiaľ má tie topánočky?
A odkiaľ šatôčky?
A čelenka je akej značky?
Vám to ale pristane!
Ste krásna maminka
nalej si tónovací krém na hlavu
a hoď bumerangom.
Možno sa vráti.
Odfiltruj si kruhy pod očami filtrovanou kávou v dizajnovej termoske
počuješ? už sa vracia?
tik
tak
tik
tok
#toto nie je spolupráca
Olbramské dlhé haiku
Ráno
po drevo
v tvojich gumákoch a v tvojej starej bunde.
Prší
a je hmla
a tma
a mne to dnes neva.
Opilci
Každú noc umieram,
aby som ráno precitla zo smrti.
Tma a zima a slzy.
Sama v chlade a porceláne,
zveri v maskách a oceli
s fakľami a s horúcim ohňom na tvári,
úzkosť a túžba a ticho
ma strašia.
A to, že si blízko, ale vzdialený.
A v ulici revú opilci slová z mojej hlavy.
Černice v Brne
Sladké a krvavé ako černice
sú noci
su sama
kde sú všetci,
tam kde sú všetci.
Čierne a fialové na perách
smiala som sa s tebou
ale sama s ním
mala som to na jazyku
dlhú dobu len v tieňoch
len v zákutiach a rohoch
keď sme hľadali tajné záhrady
úplne na nesprávnych miestach
keď sme bežali v ústrety búrke
boli sme spolu ale bez seba
celí bez seba
cítim tu vôňu
cítiš ju tiež?
Sladkú vôňu ostružín
tŕnistú ako cesta k padnutým perseidom
cítim to ja
Cítiš to tak?
Márnosť
Je zima
mrholí z neba
tma a úzkosť
je lepšia márnivosť než márnosť?
Je lepší strach než chlad?
Nesmelo
pomaly
chce sa mi vzdať.
Zmena
Všetko je inak
vybuchli metafory
vybuchli rozhovory
menia sa semafory.
Príď a vstúp bez mena
bez zmyslu
všetko je inak
zmena
všetko je inak, žena.
Neznámemu šoférovi autobusu (2005)
Netúlaš sa.
Nechce sa ti.
Máš rád svoju presne vytýčenú trasu.
Do roboty a potom domov.
Nehneváš sa.
Piješ pivo
a s chlapmi nadávaš
na skurvené počasie
a zlé cesty.
Ale s mierou.
Všetko s mierou.
Odkladáš si peniažky.
Hľadáš ženu.
Keď ju nájdeš,
raz ju možno vezmeš
niekam na priehradu.
Cez deň sa budete opaľovať,
v noci sa budete milovať.
Matke pošleš pohľadnicu,
že ako ti s ňou je fajn.
Naozaj ti stačí málo.
Dobrý film,
nenáročná kniha
a všetko na rovinu.