Michal Habaj (* 1974) je slovenský básník, prozaik a literární vědec.
Své první literární díla publikoval v časopisech Dotyky, Rak, Romboid či Vlna. Knižně debutoval v roce 1997 sbírkou básní 80-967760-4-5. Od té doby vydal dalších sedm básnických knih. Píše poezii, prózu (sci-fi, povídky), recenze, kritiky a v oblasti literárněhistorického výzkumu sa zabývá slovenskou poezií a prózou meziválečného období.
Uvedené básně jsou z knihy Caput Mortuum, která vyjde ve vydavatelství Vlna - Drewo a srd v průběhu září.
Ortieľ
Keď som v auguste 1642 prekročil hranice štátu Q
A utáboril sa na brehu rieky Jenisej,
Netušil som, že z Mesta otrokov,
Vzdialeného od môjho táboriska cca 550 km,
Práve vyrazil posol so správou
O Páde Tieňového Impéria.
Málokto v tých dobách vôbec tušil,
O čo ide,
Ak sa nemýlim, väčšina obyvateľstva
Severnej časti Zemegule
Nevedela nič o otázkach moci a poézie.
Nie tak ja.
Ako veľvyslanec štátov Trojdohody
Mal som za úlohu
Prevziať insígnie moci Piatej Ríše, t.j.
Tajné kľúče od bankového domu W.W.W. & Sons,
A dopraviť ich späť na Základňu
Westminsterského opátstva.
V domnienke, že moje konanie
Je súčasťou Božieho plánu,
Vyrazil som na cestu a zanechával za sebou
Mŕtve deti, vypálené ženské loná
A divú zver pribitú na brány úradov
Reprezentujúcich svetskú moc.
„Ó môj krásny hrdina,“ vítali ma najpôvabnejšie ženy,
Sporo odeté v šarlát a purpur.
Križoval som krajinu, miloval a zabíjal,
Tešil sa priazni Boha i oddanosti vetra, trávy
A profánneho ľudu.
V ten večer, keď som sa utáboril pri rieke Jenisej
Sa všetko zmenilo.
Posol, o ktorom som hovoril,
Nikdy nedorazil do cieľa svojej výpravy
A správa, ktorú mal odovzdať
Vládou poverenému Guvernérovi,
Zostala navždy stratená
V kobkách mojej hlavy.
Dejiny sa pohli iným smerom.
Ja, veštec, zlodej informácii, nevdojak
Najmúdrejší z múdrych, odvtedy blúdim krajinou,
Slnka a hviezd pýtam sa na cestu:
Kadiaľ ísť?
Kde zložiť hlavu?
Prečo to všetko?
Nikdy, nikdy sa nepýtajte rieky,
čo počula pri prameni.
Voda, ktorá vám vyplaví z mysle čas,
V suchých korytách odhalí večnosť stroja,
Ktorým ste, proti svoje vôli.
Tá kostra sa mi smeje do tváre.
Impérium je tu dodnes,
Moje stopy zarastajú čiernou trávou,
Ovce i vietor sa jej vyhýbajú.
Niet sa kam obrátiť,
V prázdnych rukách presýpam
Číre, oslobodené vedomie.
Postľudia
I.
šibenice
dnes ráno
rozkvitli
novými telami.
politológ,
klimatológ,
historik,
súdny radca,
spisovateľ,
priekupník,
poradca pána ministra.
v dojemnom rade
svietia
na ulici
ako na plagáte
jeden vedľa druhého,
tí, ktorí nepredali
svoju česť,
dcéru,
matku,
DNA,
fotografiu pohlavia,
strom v záhrade,
nahé úmysly.
miesto zubov
vybité
klávesy
z notebookov.
II.
odborník
teraz dáva dokopy
slová
útechy.
pozostalí
počítajú
straty na životoch
investície
premrhané
v brlohoch a dokoch
filozofie
poézie
a umenia
nepotrebný humanizmus
v ruji
technológií
dvakrát som klikol na to slovo
na tretí raz obrazovka zhasla
zazvonili pri dverách
že či vraj nemám strach
boli to postľudia
v hlavách im kvitol práve hrach
a to bol posledný obraz
ktorý si pamätám
potom už iba tupá bolesť
(ministerstvo vnútra)
III.
ako vizionár však vládnem
inými médiami
než vláda ľud a ozbrojené sily
občas vidím na dne pohára
slová
ktoré mi nepatria
opatrne ich slabikujem
ako v šlabikári
miesto ruženca
klávesy preberám
xxxxx
xxxx
xxxx
xxxxx
xxxxxxx
dnes sa mi možno smejete
zajtra ráno však ťažké čižmy
rozdupú vám úsmevy
šibenice zakvitnú
májovými telami
budú to hody
bude oberačka
bude radosť
v zástupoch čo ako jeden
vykríknu meno spopolnené
meno na 666
čo nevezmeš do úst
inak ako naposledy
bedrá vylomené z osi tela
jazyk rozleptaný
krvavé bielka v očiach
prídu si po teba
nedajú ti čas
nedajú ti priestor
nedajú ti nič
raz ráno šibenice rozkvitnú
telami čo nestihli utiecť
šibenice gilotíny lágre
čakajú
čakaj
boli to postľudia
a ty si jeden z nich
Vyslobodenie
podľa nariadenia vlády
z 18. marca 2020
boli občanom slobodného mesta xxxxxxx
zabavené klávesnice
počítače, notebooky, iPody, tablety, čítačky,
mobily, domáce kiná, televízory, chladničky, myši,
psy, satelity, lampy, sviečky, ohňostroje, cigarety,
knihy, hi-fi súpravy, motorové vozidlá všetkého druhu
vyrobené pred rokom 2022
aký bol zmysel tohto nariadenia?
aký bol dôvod týchto opatrení?
kto koho zachránil, pred čím a či?
v novinách sme sa dočítali všeličo
v krčmách dopočuli ešte viac
ešte o niečo viac sme si domysleli
podľa nariadenia vlády
z 18. júna toho istého roku
bolo občanom slobodného mesta xxxxxxx
zakázané čítať noviny
navštevovať zariadenia verejného pohostenia
voľne sa združovať na námestiach
používať prostriedky hromadnej dopravy
bez povolenia opúšťať svoje domovy
konzumovať plodiny dopestované vo vlastných záhradách
vzájomne sa dotýkať na verejnosti i v súkromí
milovať a nenávidieť
aký bol zmysel tohto nariadenia?
aký bol dôvod týchto opatrení?
kto koho zachránil, pred čím a či?
kto zaženie tie muchy čo tu bzučia?
v každej izbe Buddha