Děkujeme za vaši podporu v soutěži Blog roku Magnesia Litera. Nevyšlo to, nevadí. Poezie žije dál!

Michaela Velčková: Vrtuľník mieriaci do svatej Anny

neděle 9. dubna 2017

Michaela Velčková (* 1981 v Trenčíne) píše básně, povídky, divadelní a rozhlasové hry.  Po studiu na FF UP v Olomouci pracovala jako projektový manažer v oblasti zemědělství. Pak byla také fundraiser, produkční, redaktorka časopisu  RozRazil, podílela se na organizaci a dramaturgii festivalu Měsíc autorského čtení, Noci literatury v Brně aj. V letech 2010 až 2015 byla součástí nakladatelství Větrné mlýny, ve kterém ji letos vyjde debutova básnická sbirka. Erik Groch, který se podilel na redakci knížky, o ni napsal: "Od prvej, priveľmi opoznámkovanej verzie som postupne upúšťal... Najprv na mňa pôsobila zbierka prvoplánovo no postupne som jej jednoduchosti a rýdzosti prichádzal na chuť. Mne osobne sa zbierka páči práve pre odvahu písať otvorene bez zbytočných prešpekulovaných "básnických" postupov, čo si v súčasnom kontexte vyžaduje naozaj silu nepodľahnúť..."




















Panelák



///


žena v náprotivnom okne si češe vlasy
nakláňa hlavu v smere ťahov hrebeňa

tie ktoré jej zostanú v ruke
vyhadzuje na ulicu

letia vzduchom chabo a bezbranne
ako mucha ktorá je uväznená
medzi okenicami nášho balkóna





///


zvädnutý klinček sa nahrbil vo váze

na stole sa vytvoril vlhký odtlačok po pohári

keď prižmúrim oči
na riasach sa mi lesknú farby
ako na mlákach dole pod sídliskom

olejové škvrny na nich vyzerajú
ako rozpustené motýle

chalani tam chodia zabíjať žaby





///


suseda v byte nad nami vyklepáva rezne

na stole sa z vibrácií chveje
použitý lístok z autobusu

tlkot sekáčika rozoznieva priečky bytov

vnútropanelákové zemetrasenie





///


krieda sa rozpila v mlákach chodníka

céčka sa zadrhávajú o mokrý povrch hliny

vybíjanú hráme tak dlho
až nevidíme na loptu

za chvíľu začnú z pivníc
vylietať netopiere





///


a potom utíchnu
všetky deti psy riady

iba z chodby dolieha syčanie naplňujúceho sa splachovača

spoza zatiahnutých roliet prekmitávajú
obrazovky televízorov

všetci pozerajú rovnaký program

keď otcovia prichádzajú v noci domov
snažíme sa nepočuť

ako nedokážu trafiť kľúč do zámku





Spolu



///


v tom okamihu kedy do seba narážajú dosky
našich akoby kontinentov
prichádza pocit že by po tom
malo zostať pohorie

vyvrieť veľhory ako vred zo zeme

vtedy keď sa jazýčky našich kompasov
trepocú ako bielizeň na šnúre

ako škrečok ktorého sme zabudli
na slnku v akváriu





///


z vody vytŕčajú kačky a vŕby

interiér botela ako z filmu
ktorý sme si ešte nepozreli

než odídeme necháme sa lístkom mhd
previezť na druhý breh rieky

ukazuješ v ktorom dome by si chcel bývať

nikdy neviem ktorý vlastne myslíš





///


videli sme padať hviezdu

ani jeden z nás nevysloví
že sme vzápätí pochopili

že je to len špak
ktorý niekto vyhodil z balkóna





///


nasledujeme pomalými krokmi
opatrnými našľapnutiami sa snažíme
aby nás to celé udržalo

že sme na tenkom ľade
nás upozorní

až jeho praskanie





///


cez sklo kuchynskej lampy
presvitá nános mŕtveho hmyzu

nevnímané pohrebisko nad našimi hlavami

na večeru máme zase špagety





///


v chabej prítomnosti spočívania
slová a pohyby v miestnosti
dopadajú bez povšimnutia

som ako televízia
na ktorú pozeráš

ale popri tom si vyškrabuješ špinu
spoza nechtov





///


chladnička sa strasie
ako po poháriku pálenky

parkety vŕzgajú pod
tvojim ťažkým krokom

keď zaspíš na gauči
zabúdam ťa prikryť





Brno



///


sparno nemilosrdne okupuje škáry mesta
ulice zo seba utierajú tretiu alebo štvrtú
vrstvu potu

ako pod sukňou robustnej ženy
v ťažkých barokových šatách

pôjdeme na kravák
alebo niekam

stúpajúca električka
piští ako o život
či o niečo iné





///


guľaté okná na domoch
vyzerajú ako kajuty na parníkoch

čosi volá po tom
dostať ich kam patria

zväčšovanie hmoty zasiahnutej teplom
rozširovanie hraníc mesta

- len pomalá skrytá túžba
priblížiť sa k moru





///


rozkopali najkrajšie námestie
uchovávajú dôkazy že minulosť bola

horúčavy nepoľavujú

siedma čakra usmažená ako
hrianka na ktorú si natieraš tatarák

u poutníka zostávame o štyri hodiny dlhšie
než sme plánovali





///


schádzame kopcom domov
vidíme zastávku
na ktorej sa prepadla žena do zeme
keď čakala na električku

v tejto časti ulice
nie je jasné kto a čo má prednosť

naše životy sa náhle zdajú byť v poriadku
keď nám nad hlavami prelieta vrtuľník

mieriaci do svatej anny