Miloš Cifra: Možno ešte nenastal čas

neděle 20. května 2018

Miloš Ego Cifra (* 1960) žije v Bratislavě. Vydal dvě e-knihy (Jeden hlas, 2002 a Nik sa ma nepýta, tak kričím, 2014), které - jak sám uvádí - "boli záujemcami päťkrát stiahnuté a zobrazené zhruba 744-krát".


























Schnúca ratolesť


bar
facebook
posilňovňa
zoznamky
párty
bike po hrádzi
obchodné centrum
vychádzka so psom
posilňovňa
bar

stále netrpezlivejšie hľadajúca
budúceho otca jej dieťaťa

tridsiatnička





Budík, ktorý netiká


Žena v posteli,
čerstvo osprchovaná,
s vlasmi rozhodenými na vankúši
a očakávaním v očiach
aj medzi nohami.
cvak
cvak
Pri chrápaní
sa jej koža okolo očí a úst hlboko rozvrásni,
kadere lezú spod prikrývky ako dážďovky na hnojisku,
holené chlpy na nohách
pichajú pri každom nechcenom dotyku.
cvak
cvak
Nedopitý žihľavový čaj,
hromada ohorkov v popolníku na balkóne,
smrad z nočných prdov
a ranného moču.
cvak
cvak

Nezabudnúť kúpiť
nové batérie





Rozídenie


sedem rokov spolu
ako rany zoslané
pomstychtivým bohom

na stene miesto portrétu
nezačadený obdĺžnik

kto bude ďalší






O čom sa v rozprávke nepíše


Ležíš vedľa mňa,
oči zatvorené,
tepna na krku rovnomerne pulzuje.

Oddychuješ,
alebo iba nemo plačeš.

Trápna chvíľa,
než si bez zdvorilostného bozku
opäť preč.

Ako sa cítil rytier,
ktorý zabil draka,
ale princeznú
od neho
neoslobodil...





Opäť


Sedím na lavičke s Maťom,
zarasteným a smradľavým.
Okupuje cudziu chatku,
(Tiež som ju okupoval.)
keďže je bez roboty.

Z tej poslednej ho vyrazili pred šestnástimi rokmi.
Slope stále.

Do bezzubých úst tlačí moju bagetu,
ja do svojich bezzubých jeho víno.

Čochvíľa nevieme, kto z nás je kto,
rovnako nedojedení, rovnako nedopití,
smejeme sa okoloidúcim,
čo sa pohoršujú.

Dôležití, ktorí ani len netušia,
že o nich vieme absolútne hovno...

Biele holubice, symboly mieru,
sa do krvi poruvali o poslednú omrvinku. 






Pokoj


Oplodnil si niekoľko žien,
prechľastal dom
i celý zástup stromov.

Z tých nikdy nezasadených
ti zostal jediný.
(Aj to s mizerným výhľadom.)

Dobre sa ti
na ňom visí?





Možno ešte nenastal čas


Možno ešte nenastal čas,
aby si si vytiahla veci z tašky,
zaplnila poličku v kúpeľni,
položila papuče na rohožku.

Možno ešte nenastal čas,
aby si ráno nepovedala:
Tak zasa niekedy,
a neprivolala výťah.

Obaja vieme, že už pominul...





Romanca


1

Ležali vedľa seba,
uviaznutí
medzi minulým
a možno budúcim.

Utŕžené rany
schrastaveli
nádejami, túžbami,
očakávaním.

A slová ešte nepovedané
márnotratne viseli nad nimi.

2

Ležali vedľa seba,
každý na opačnej strane
milovania.

A slová nikým nepovedané
odfúklo ranné slnko.






Májový večer


ulicou
kráčala
žena
a
nahlas
plakala  





Verní tradíciám

(prvoplánová)


z diaľky
tvrdí
ako
nepoddajná
pevná
skala

zblízka
dvojdňové
lajno






Pohľad


pozeráš ľahostajne
akoby som nebola
opusteným psom priviazaným na okraji diaľnice
dieťaťom trpiacim hladom uprostred sahelu
jediným živým tvorom na zemi
poslednou hviezdou zanikajúceho vesmíru

pozeráš ľahostajne
akoby som bola tvojou ženou





Môže za to jeseň


Zatiaľ kričí iba z diaľky
a vzduch nevonia
dymom zo záhradiek,
lístie potichu neplesnie na zemi,
lenivé ufňukané rána
a hmlisté podvečery
nevyvolávajú clivotu

Ešte nežiaria jej čierne oči
a tak je jednoduchšie tvrdiť,
že ona za to môže.

Že nebyť sa zdá tak znesiteľne ľahké...





Dlhá, zbytočná, skoro existenciálna


je skoro ráno
vzdal som sa nádeje na spánok
na sny o sexe s vysnívanými ženami
na únik do sveta
kde sa ešte smejem a plačem
a desia ma iba nočné mory

je čas
kedy nedocenení básnici
píšu svoje existenciálne verše
plné hlbokomyseľných úvah
či to má ešte nejaký zmysel
no nikdy tým nemyslia
svoje písanie
aj keď sa tvária
akoby hádzali perly sviniam

popiči povedalo by moje pubertálne dieťa
keby som také mal
nechápem kde mladí
chodia na tie vulgarizmy
my naturalizovaní zvolenčania
sme vravievali iba nevinné
basomasoňanďalóm

je skoro ráno
ty si zalezená so svojím novým klokanom
a všetci tvoji bývalí prikyvujeme
vyspi sa s ním
je to ešte väčší magor ako my
a všetky tvoje deti krútia hlavami
nespi s ním
je to ešte väčší debo
ako všetci tvoji bývalí

žijem tým obrazom
keď obklopený dymom z cigariet
prázdnymi pohármi
starými kúskami pizze v papierových krabiciach
žmúrim oči do monitora
a vyklepávam to zásadné

MÁ TO EŠTE NEJAKÝ ZMYSEL?

fakt sme tým mysleli že panenka mária si to rozdáva s okrídleným





Po boku


ako lacná
čínska čierna
na slnku

zhrdzavela som

v tvojom tieni





Uprise


po lete
sa ľudia vracajú
akoby bolo kam
akoby bolo prečo

opäť sa zatvárajú
do prázdnych klietok
aby žili svoje
čoraz viac skurvené životy
akoby bolo prečo

akoby bolo prečo

akoby bolo prečo
a
akoby bolo čo





Čítačka


Zažil chvíľu pozornosti,
počúvalo ho zopár ľudí,
ak bol dostatočne dojímavý,
ukvapla aj nejaká slza.

Cítil sa básnikom.

A čo ďalej?

Tá naliehavá túžba
opäť zažiť ten opojný
klamný
pocit.

Že niekoho zaujíma.

Že pre niekoho
niečo
v skutočnosti
znamená.





Bratislava


Pojeb sa! znelo ulicou

a bolo to také naliehavé

že som to prijal
ako motto
tohto
mesta





Júl


mesiac
keď sa deti ešte tešia z prázdnin

dôchodcovia s pivom v ruke
pri pohľade na rôsolovité zadky
obnažených tínedžeriek spomínajú
že sex občas stál za to

zmätené včely sa prehrabujú
v nezmetených žltých kvetoch
kým na horúcom asfalte
celkom nevyschnú

tridsaťšesť stupňov v tieni

júl
mesiac kolapsov
a smrti





Akí sme


Pripitý výčapník dranká duchovnú knihu,
čo by ho posunula niekam ďalej.

Akí sme?

Pod maskami z čínskeho nechtového štúdia
ako tabule skla,
čo nevydržali nápor zmätených vtákov,
rozpraskaní.

Z globálnych problémov
zostali iba škvrny na šatách,
žilky vo vačkoch pod očami
a bolesť v podbruší.

Včerajšok je ďaleko,
zbitá Arabka i dokopaný fašista tiež.

Nepýtam sa,
kam sa podeli všetky tie kvety.

Na nich svet nestojí.





Niekde ďaleko


tam
niekde ďaleko
počuť smiech

ľudia sa bavia
žijú príbehmi
láskami
snami

tam
ďaleko

na druhej strane
stola





Ďalšia prvoplánová


Aj keď slniečkársky svet
stále žiari neónovou ružovou,
so sentimentálnou spomienkou
na dupajúce čižmy príslušníkov HG
spoločnosť začína tolerovať
fašistov v parlamente.

Tých polohnedých vo vláde akceptuje dávno.

Už toľkokrát ma vyholené hlavohrude
verbálne posielali do plynu,
možno sa im raz podarí
poslať ma tam  fyzicky.

Ukladám do pohára dlhšie špaky
na horšie časy.

Prídu.





Viera


veríš že ešte máš šancu
že máte šancu

inak by si
nechodil do práce
nemal deti
nepozeral večer na televízor
v piatok nechľastal s kamarátmi

veríš že ešte máš šancu
niečo posunúť
niečo zmeniť
niečo nechať tak

je to ako viera v božstvo
ktoré stvorilo všetku minulosť
prítomnosť a budúcnosť
ale ty
TY!
sa v tých sračkách
môžeš slobodne rozhodovať

rovnako zúfalé

veríš
že ešte máš šancu

že ľudstvo má šancu

že vôbec niekedy nejakú malo





Profesia


jediný kto ti za posledný mesiac volal
bol automat ponúkajúci
bezplatné hovory na tri blízke čísla

najradšej by si ho zabil
no stroje možno len zastaviť
rozobrať
rozbiť

necítia bolesť
ľútosť nad všetkým čo už nestihnú
strach z vlastného pominutia
či nádej zo znovuzrodenia

nedá sa s nimi ožrať
a potom do krvi pohádať

a tak iba pozeráš na nemý telefón
na bonboniéru a rum
ktoré si dostal
aby si sa necítil
taký

nepotrebný





Básne o otcovi


80% je o tom, ako si zrobenými rukami
odkrojil hrubý krajec chleba.

70% je o tom, ako voňal tabakom, olejom, dymom
alebo čímkoľvek okrem dezodorantu.

60% je o tom, ako chýba.

50% je o tom, ako sedel a mlčal,
stál a mlčal,
mlčal.
Alebo hundral, kričal, reval.

Niektoré sú o tom, ako mu dojatím vypadla slza.

Ale, kurva, prečo nie sú žiadne o tom,
že kvôli jeho zasratej spermii
tu sme?