Michal Pivarči (* 1987) vystudoval dokumentární tvorbu na Akadémii umení v Banské Bystrici. "Venujem sa fotografii, poézii, ľuďom a horám. Mimo voľného času sa živím ako deamaker/copywriter - momentálne v Prahe. Som zahrnutý v zbierke mladých slovenských básnikov Sólo pre 9 hlasov (Mám talent, Ikar 2011). Viac krát som publikoval v časopisoch Dotyky a Host, pravidelne sa zúčastňujem autorských čítaní v SR a CZ." Michal Pivarči vystupoval také jako host ve spřízněném pořadu Mirky Ábelové Nedeľná chvíľka poézie_FM ve Slovenském rozhlase.
.odtok.
kúpila dom
ktorým pretekal potok
a keď formovala podlahu
keď šklbala linoleum
potok bol tam
ako nepokojná korisť v drevenej pasci
trofej pod šesťdesiatšesť ročným zimným kruhom
bila
a dom natekal hrčami
spolu s ňou
hlucháne chodili logať vodu
priamo do predsiene
/v trhlinách sa dalo nájsť čokoľvek z ich peria/
a suchý manžel čakal
medzi doskami
pristihla sa
ako si odkladá priesvity kože
ktoré sa z nej šúpu
spálili ju
slnko a lonové slnká manželov
a teraz jej neostáva nič iné
ako žmurkanie špúlenie a natlakované kolená
linoleum je teda mapou
rozhodnutí
a dom - sprostý korpus
odtoku
X
I
okamžite
rozpusti dvanásť lyžíc
meravého cukru v mede
a potri ním
včelie krídla
presne to je tá ťažkopádnosť
ktorú sa ti snažím opísať
keď na mňa hovoríš
nechápeš
II
špinavé mestečko
si zaslúži nezabudnuteľnú oblohu!
III
vietor rozniesol
manželský vreskot pod schody
pod poštu
a k príbuzným sa donieslo
len krehké pípnutie
Deepky
Jaroslav Dušek ma už serie
mám ho na facebooku a všetky jeho posty
majú spoločný menovateľ
keby ste sa pýtali
je to spokojnosť
a možno ešte ako čo robiť
a ako čo nerobiť
osobne sa cítim dotknutý
môj život nie je natoľko vyladený
aby som sa smel potknúť
a zhučať do jeho cieľovky
keby ste sa pýtali
volajú sa
Dušekovci
čo ak myslím na sebapoškodzovanie každý hnedý pondelok
čo ak necvičím jógu
a jebem na to čo žeriem
čo ak nenosím nič z praného ľanu
a kupujem len šťavy z koncentrátu
alebo pivo
verím
že keby ma Jaro videl
len by pokrútil svojou košatou hlavou
/nie nepodobnou stromu/
a niečo
zdravé by si pomyslel
hodnoty
včera ti búrka
elektrickou handrou vydrhla balkón
miesto kde máš nadhľad
nekropolu vratného skla
za tú dobu čo si meštiak
je ho dosť
no
vravíš si
dobre
pani čo naposledy sedela oproti tebe v MHD
nezvládla vodičov odpich
doteraz cítiš jej prstene na bradavkách
diskrétny stisk v mieste kde sa zbiehajú
všetky časti tvojich nohavíc
pamätáš na jej hladný rumenec
špicáky s polevou starého rúžu
vravíš si
dobre
v záložke prehliadača
máš svojho úplne prvého terapeuta
čakáš čo si s gaučom pripravili
a vravíš si
dobre
vždy ale vždy keď odchádza z bytu
zakóduje predsieň na svedectvo moderného ženstva
šťavnaté vlasy
ohanbie na kratulinko
cukrík celý od jej jazyka
koženková kabelka
vravíš si
dobre
sú dni v práci
kedy by si natiahol ten kremíkový vzduch
a začal len tak hučať
no vždy ti tesne predtým
niečo dupne na hrtan
vravíš si
je to ešte
dobré
no a blížia sa sviatky
zídu sa všetci
plus brácho
a fňukajúci pes zakázaný do voliéry
spája ich adresa a bolesť
malo by sa to všetko riešiť
no nebude
pretože ONA povedala
že by sme si tým len pokazili atmosféru
pretože jednoducho povedala!
dobre
a potom
každé jedno hnusne časté ráno
lákaš viečka na silony
aby nimi mohlo slnko šklbnúť
odmerať presnú dávku svetla
nastreliť ho mozgu
až vtedy vstaneš
a ideš kdesi
stvárať hodnoty
odznova
1
v chodníkoch piplú veľké diery
žerú opätky
žerú potknutia
žerú čiary cez ktoré sa nekráča
v tejto krajine
si jednoducho tanečníkom
a pľuješ si na špičky
čo keby sa
predsa len niekto pozeral
2
takže
sa to podarilo
a teraz s celou bytovkou
komunikujeme cez radiátory
hore zvyknú vzlykať
najspodnejší presúvajú prázdne plechovky
na miesta kde ich nemôžeš minúť
upozorňujú na niečo podprahové
a prostrední
ach prostrední
do seba len
vŕtajú
3
roztrhala všetky účtenky
a kričala!
4
vonku sa hromadia sviatočné stromčeky
vidím Jozefa ako jeden skladá z pliec
zo svojho plášťa
je múdro zarastený
presne ako som si ho
oslík zatiaľ čaká
poslušne na parkovisku
vzduchom sa nesie kadidlo
Jozef je bosý
a Jezuliatko sa aj s Máriou
v prenajatej
garáži
X
1
na každom šiestom svitaní
líznem ukazovákom slnko
a vykašlem malú sošku hlienu
to mi duša
posiela trojdimenzionálnu pohľadnicu
jemne ju prikladám na čajový podšálok
v dobrom svetle je možno vidieť
moje veštecké obočie
viem
moja duša sa mi snaží niečo
...
2
Anthony Soprano svojej talianskej terapeutke povedal
že raz zožral peyot s oblúkovou taliankou
hneď pochopil
že matky sú autobusy
ktoré tadeto len pretiahnu svoje
brzdové svetlá
a už nás vykladajú
a už sa porúčajú v splodinách
čo je samozrejme všetko v poriadku
kurviť sa to začne vtedy
keď sa snažíme naskočiť naspäť
do tepla chlpatých stoličiek
ja by som ešte dodal
že niektoré autobusy
ti zalomia kľúčne kosti v dverách
a nakoniec ťa vyložia v naozaj
blbej štvrti
Súprava
bude tomu rok
čo som otvoril dutú igelitku
bola ešte teplá
vybral som z nej vlak
a vagóny
a strojvodcu
a toho čo štiká
a tú čo klepe
a tých čo obracajú
palacinku s farbou spáleniska
rozložil som koľaje
vyzliekol sa
a strčil
do súpravy
smerom k horám