Lucia Kramárová

neděle 20. dubna 2014

Lucia Kramárová (* 1995) o sobě říká: "Som z Bratislavy. Narodila som  sa v nedeľu. Nič neštudujem a ani nič nechcem študovať. Chcem byť divadelná režisérka. Mám rada ryby."

Mirka Ábelová o ní říká: "Myslím, že Lucia je na to, že má iba 19 rokov, neskutočne mentálne vyspelá, čo sa odráža aj v jej textoch. Hľadá si vlastnú cestičku, cítiť z nej neskutočnú originalitu myslenia avždy je zážitkom byť v jej prítomnosti, aj keď to už s písaním možno až tak nesúvisí je to taký osviežujúci jarný vetrík."















Obrazové cvičenie

 

video

muž stojí pred ženou nahý
žena pred ním kľačí oblečená
muž kľačí pred ženou nahý
žena pred ním stojí oblečená
muž prehýba ženu cez nočný stolík
žena sa prehýba oblečená
muž prehýba ženu cez nočný stolík
žena je ešte stále oblečená
muž prehýba ženu cez nočný stolík
žena je
ešte
stále
oblečená
žena sa vykláňa z okna
muž za ňou stojí nahý
žena je ešte stále oblečená
žena si môže konečne ľahnúť
muž vedľa nej leží nahý
žena je ešte stále oblečená





Eva


z otvorenej zlomeniny trčí vtáčia kosť
vyrastá zo stehna
ako drobunký biely krík
kosť
halí blana mliečnej farby
pokrytá krvou
kosti sa dotýkajú pery
zavadia o ňu zuby
až mizne v ústach celá
pery sa zovrú okolo kosti
zakrývajú násilne rozorvané okraje kože
ako veľký červený gombík
v otrhanej gombíkovej dierke
krv vymoká
telo kričí
chveje sa
vtáčia kosť stále rastie a rozvetvuje sa
je ľahká, krásna, osudová
ako drobunký strom ševelí v jej ústach

chce letieť
cíti v sebe let
a krv je ťažká
aj pery sú ťažké
telo je ťažké
myknutím hlavy ju odlomí
telo zaskučí
žena
chrúme vtáčiu kosť
chutí ako mokrý popol

telo sa chveje
rana sa už nezacelí
a ona sa môže dívať
a ona môže odísť





Dasein - výhovorky, výhovorky, výhovorky


Alfred Korzybski
bol pevne presvedčený
že používanie slovesa byť
v niektorých kontextoch
prehlbuje šialenstvo
jedna vec nemôže byť nikdy celkom rovná druhej
a takáto snaha stavať vety
X = Y
vytvára rôzne druhy silného
mentálneho tlaku
ktorý by tam vôbec nemusel byť
a kým mapa pre teba naozaj
ale naozaj nie je
krajinou
má asi pravdu

Evelyn Benčičová zase hovorí
že všetky takéto veci vlastne zisťujeme porovnávaním
(ale tú jednu vec, ktorou by som si bola istá
tak či tak nemám)
a zmysel je asi aj tak účel + pátos
lebo účel okna
vs.
zmysel okna
možno pozorovať
istý nárast pridrbanosti
a je akési krajšie
uvažovať o svojom účele
ako o svojom zmysle
a zmysel je vlastne význam nie, Lucia?

Hej, vlastne
všetko už len tým, že je
v nejakom kontexte
v nejakej súvislosti
niečo sa deje následkom toho bytia
tomu sa nevyhneš

Čo povieš?





Memoriál


Neviem, ako sa mám stavať k tomu, koľko vecí Vás dvoch prežilo
že po Vás vôbec zostali nejaké veci
Niečo ma núti na každú vec napísať
meno
dátum narodenia
dátum smrti
je to pomník?
sú to pomníky?

Zistiť rok a miesto výroby, meno výrobcu
v prípade umeleckých diel
dátum a miesto vzniku a meno autora
okolnosti za ktorých sa tieto veci dostali do bytu
ako bol postavený byt
čo sa stalo, ktorý deň, v ktorej izbe
do detailu skompletizovať záznamy
zozbierané údaju vizualizovať
podložiť čo najväčším množstvom autentických materiálov
vystavať súvislosti
ísť hlbšie a hlbšie
v súvislosti s materiálnom
v dosahu času a priestoru
rozobrať životy ich detí
priateľov
širokej rodiny
systematicky
vedecky
pevnou pekne píšucou rukou
sa dopracovať až k podstate
života a smrti





Ráno


svetlo mení význam
z reálneho
je použité a prázdne
(kupujem si veci v plastovom obale
ktoré zjem
a hneď to vyhodím
nepoužívam moc riad)
liatinové jazýčky váhy
s červenými končekmi
sa dostávajú do rovnováhy
dva maličké
večne vztýčené penisy
určujú čo bude ďalej
(spiaceho človeka
nezobudí
keď mu budeš dym
fúkať do tváre)
čas ubieha v blokoch
vždy ostáva sila na to
cvaknúť zapaľovačom
a
vytrhnúť ramenné vypchávky
z nových šiat
zo sekáča





VŠVU session


Mnohoznačnosť významu v nedostatku výrazu
v mŕtvej tichej prirodzenej tvári
vysoká nosnosť pevných povrchov
veľký pokoj nehybného tela
pevné body držia pohľad
telo nevrastá do ničoho
takmer sa ani nedotýka
len sa dokonale opiera
nachádza oporu
a je zrazu pokojné

Budem čakať ako dlho mi to len atómy dovolia
niekedy, niekde nastane bod zlomu
dajte prosím modelke vydýchnuť
tranz, tma a ticho
ako zaspávať vo vani
stekať z krvi
krvácať
strácať sa
miznúť

Tvárim sa, že ešte mám nejaký krvný obeh
prispievam k celkovej ilúzií života
aj tak je to na plátne skutočnejšie
sú to mnohé pohľady
pohľady ako opak odmietania
pohľady premietnuté
aby ich mohli zachytiť iné pohľady

Čo som ja v tomto všetkom?
len predloha
nie „to skutočné“

Znovu a znovu sa opúšťať
zas a znovu sa ponárať do bolesti
bez strachu
všetci ma vidia
som pod dozorom

Netrpíš sám
ba dokonca
trpíš pre niekoho
živíš sa rôznorodou chuťou sústredenia
a vlastnej dôležitosti
prítomnosti vlastného tvaru, ktorý je viac než život

Krv spomedzi prstov si vylizujem jazykom
lebo som videla mačky
a rozprávala som s nimi
prázdna – prijímam
treba skontrolovať či sa ešte sama nejako vidím
kvoknem si pred zrkadlo
som tam
ľahšia
a akási kompaktnejšia
môj pohľad viac váži
menej hľadá
vidím línie - nakazila som sa
nevidím žiaden problém
svoj obraz som rozdala
viem, že je ho nekonečno
a že mi stále patrí
ale nič moc viac k nemu necítim
je tam
akceptujem ho
a beriem si ho so sebou domov